Začínáme s Fondmarket.cz

Moje portfolio

Vítejte na našich nově zrekonstruovaných stránkách věnovaných především investorům-amatérům a investicím od A do Z. Při jejich tvorbě jsme využili zkušeností z již více jak šesti let provozu. více...




Od 80. let 20. století rosta zájem o podrobnější typologii investorských osobností. Ukázalo se, že dělení investorů na averzní a tolerantní k riziku nepostačuje, neboť rozhodování investorů je determinované podstatně větším počtem povahových vlastností.

Odchýlky od racionality podľa metodiky MBTI

Z nich majú mimoriadny význam rôzne odchýlky od racionality, ktoré môžu mať na motívy a správanie investora aspoň taký význam ako tolerancia k riziku. Napríklad aj agresívny investor s vysokou toleranciou k riziku môže dosiahnuť suboptimálny výsledok, ak sa v jeho správaní prejavuje nadmerná sebadôvera, ilúzia kontroly či mentálne účtovníctvo. Detekcia týchto odchýlok a ich následné zapracovanie do finančného poradenstva nie je možné bez hlbšieho ponoru do osobnosti investora. Je preto logické, že sa záujem profesionálnych poradcov obrátil k technikám, ktoré mapujú rôzne psychologické odlišnosti medzi ľuďmi. Takýchto techník je veľké množstvo a líšia sa tak svojou orientáciou, ako aj históriou, objemom zhromaždených dát a stupňom akceptovania zo strany odbornej verejnosti. Poradenská prax sa celkom prirodzene orientovala na techniky, ktoré sú v psychologickej praxi najviac rozšírené a akceptované. K popredným technikám tohto typu patrí najmä Myers-Briggsovej dotazník.

Myers-Briggsovej indikátor (Myers-Briggs Type Indicator, MBTI) je osobný dotazník určený na identifikáciu psychologických rozdielov medzi ľuďmi na základe typológie osobností podľa slávneho psychológa Carla Gustava Junga. MBTI vyvinula Katharine Cook Brigssová a jej dcéra Isabel BriggsováMyersová počas druhej svetovej vojny. MBTI je založený na predstave základných psychologických typov, ktoré odrážajú fakt, že ľudia uprednostňujú určité typy rozmýšľania a konania pred inými. MBTI rozoznáva štyri základné protikladné (dichotomické) typy správania a konania, ktoré sa potom skladajú do šestnástich rôznych kombinácií. Žiadna z kombinácií nie je podradená alebo nadradená k ostatným. Rozličné typy osobností existujú vedľa seba tak ako blondiaci či bruneti, alebo ľaváci a praváci. Štyri základné protiklady podľa MBTI sú: Dichotómie sa v metodike MBTI rozdeľujú do funkcií (S verzus N a T verzus F) a postojov (E verzus I). Okrem toho ešte metodika Brigssových uvažuje s tzv. životnými štýlmi (J verzus P):

  • Vnímanie a intuícia sú funkcie vzťahujúce sa na zber a interpretáciu informácií. Psychologický typ „zmysly" (S) charakterizuje jedinca, ktorý sa spolieha hlavne na informácie prijaté pomocou piatich zmyslov. Ide teda o informácie konkrétne, vyjadriteľné a všeobecne zrozumiteľné. Tento typ má zmysel pre detaily, čísla a fakty. Na druhej strane psychologický typ „intuícia" (N) uprednostňuje skôr informácie získané a spracované heuristickými postupmi, ktoré sa nie vždy dajú vyjadriť pomocou logických pravidiel a ich pôvod treba hľadať skôr v náhlych vzplanutiach mysle. Tento typ uprednostňuje abstraktné a teoretické koncepty, ktoré sa dajú prepojiť s inými oblasťami vedenia.
  • Myslenie a cítenie sú funkcie vzťahujúce sa na prijímanie rozhodnutí. Oba psychologické typy sa snažia prijímať racionálne rozhodnutia založené na údajoch získaných pomocou funkcií zameraných na zber a spracovanie informácií (S verzus N). Typ „myslenie" (T) sa snaží o rozhodovanie založené viac na rozume, najmä rôznych logických pravidlách (pravda - nepravda), kauzálnosti (ak A, potom B) a konzistentnosti. Typ „cítenie" (F) sa pri rozhodovaní snaží o vyššie využitie empatie s cieľom dosiahnutia harmónie, vyváženosti a zohľadnenia potrieb ostatných ľudí dotknutých rozhodnutím.
  • Každá funkcia zameraná na zber a spracovanie informácií, ako aj na prijímanie rozhodnutí sa môže prejaviť odlišnými spôsobmi, resp. prístupmi jedinca k životu. Typ „extraverzia" (E) sa orientuje na svet okolo seba. Preferuje akciu pred reakciou. Typ „intraverzia" (I) sa skôr koncentruje smerom dovnútra a na reflexiu okolitého sveta. Extrovert podľa MBTI však nemusí nevyhnutne byť dušou spoločnosti a organizátorom večierkov a spoločenských podujatí, tak ako introvert nemusí byť mlčanlivým a utiahnutým človekom. Dvaja introverti sa môžu dobre porozprávať, ak nájdu spoločný predmet záujmu.
  • Okrem funkcií a prístupov MBTI identifikuje aj tzv. životný štýl, t. j. preferenciu ľudí vyjadrovať úsudky (T verzus F) alebo vnímanie (S verzus N). Typ „usudzovanie" (J) chce problémy riešiť rýchlo a voľbou jedinej možnosti. Na to používa vonkajšie pravidlá akceptované spoločenskými konvenciami. Typ „vnímanie" (P) kladie väčší dôraz na vnútorné pravidlá a snahu ponechať si otvorených viac možností. Dichotómia J verzus P sa odvádza od dominancie jednej z mozgových hemisfér. Typ J sa zvyčajne asociuje s dominanciou ľavej a typ P s domináciou pravej hemisféry. Podľa metodiky MBTI psychologické typy končiace sa na J prejavujú navonok usudzovaciu funkciu myslenie/cítenie. Podtypy TJ sa potom javia viac ako logické a typy FJ zas ako empatické. Oba podtypy uprednostňujú, aby sa riešené záležitosti uzavreli. Typy končiace sa na P prejavujú navonok vnímaciu funkciu (zmysly/intuícia). Podtypy SP sa navonok prejavujú ako prakticky orientovaní jedinci, kým NP zas skôr teoreticky a abstraktne zameraní ľudia. Oba tieto podtypy si pri rozhodovaní radšej ponechajú otvorené dvierka pre viac možných výsledkov.

Preferencie sa obyčajne zapisujú podľa prvých písmen svojich anglických názvov (okrem intuície, ktorá sa označuje ako „N"). Popis každého psychologického typu pozostáva zo štyroch písmen. Dovedna tak vzniká 16 typov osobností. Napríklad jedinec typu ENFP bude čerpať energiu skôr z okolitého sveta (a nie z vlastného vnútorného sveta), informácie bude získavať a spracúvať skôr heuristickými postupmi, rozhodnutia bude prijímať viac na základe hodnôt a pocitov ako na základe racionálnych pravidiel a bude preferovať flexibilné a adaptabilné riešenia, podľa toho, ako sa mení jeho okolie.

Treba uviesť, že názvy v každej dichotómii majú špecifický význam len v rámci metodiky MBTI a nemožno ich stotožňovať s názvami povahových vlastností v bežnom živote. Napríklad ľudia preferujúci myslenie k cíteniu nemusia byť myslitelia ani citovo chladné osoby. MBTI taktiež nemeria silu určitého typu, len zoraďuje preferencie medzi sebou. Ak niekto dosiahne vyššie skóre pre „usudzovanie" ako pre „vnímanie", nemusí automaticky mať silnú orientáciu na usudzovanie; má iba výraznejšie preferencie v tejto oblasti. MBTI takisto nemeria silu dichotómií na nejakej absolútnej škále, ale meria ich pre každé indivíduum zvlášť. Sila preferencií teda nie je porovnateľná medzi osobami.

MBTI je vo svete najpopulárnejším nástrojom na popis osobnosti. Jeho vznik, východiská a používaná metodika boli poplatné svojmu obdobiu. Dnes má MBTI aj mnohých kritikov. Na vytváranie typov investorov má však metodik MBTI nesporné prednosti:

  • Jej rozšírenosť umožňuje porovnať údaje získané v terénnom výskume s obrovskou databázou údajov získaných za šesť desaťročí používania MBTI;
  • Štruktúra otázok dotazníka MBTI sa z veľkej časti zameriava na charakteristiku procesov zberu a spracovania informácií a následne na prijímanie rozhodnutí. Investovanie sa dá popísať podobnými procesmi. Investori sa najprv snažia zbierať informácie o objekte investície, potom tieto informácie analyzujú a na základe analýzy prijmú investičné rozhodnutie. Pretože ľudia nie sú stroje, v procese zberu a analýzy informácií sa môže vyskytnúť niektorá, resp. viaceré odchýlky od racionality. Tieto odchýlky sa však môžu uplatniť aj pri prístupe k životu a v životnom štýle, kde môžu ovplyvniť napríklad motiváciu a ciele investovania.

Snahy o využitie metodiky MBTI pre tvorbu investorských profilov sa datujú do 90. rokov minulého storočia. Výskumníci sa zaujímali najmä o vzťah medzi toleranciou k rizikám a spomenutými 16 psychologickými typmi (Myers and McCaulley, 1989). Zistila sa napríklad pozitívna korelácia medzi vyššou toleranciou k rizikám na jednej strane a preferenciami pre extraverziu (E), myslenie (T), intuíciu (N) a vnímanie (P) na druhej strane. Okrem toho sa stanovila pozitívna korelácia medzi potrebou ekonomickej istoty a preferenciami pre introverziu (I), zmysly (S), cítenie (F) a usudzovanie (J). Hoci ochota prijímať riziká a snaha o ekonomickú bezpečnosť nemusia byť nevyhnutne v protiklade, je zaujímavé, že psychologické typy ENTP a ISFJ reprezentujú opačné póly popisov osobností. Následné štúdie však nepotvrdili tieto názory úplne jednoznačne. Zaujímavý výskum na túto tému urobili v roku 2005 na vzorke 69 študentov Greg Filbeck, Patricia Hatfield a Philip Horvath z University of Wisconsin (USA). Nechali študentov prejsť dotazníkom MBTI a dali im vyplniť aj dotazník na toleranciu k finančným rizikám. Dospeli k nasledujúcim záverom:

  • Osoby so silnou preferenciou pre „myslenie" (T) boli tolerantnejšie k rizikám ako osoby s preferenciou pre „cítenie" (F). Závislosť bola výrazne nelineárna. Už osoby s priemernou hodnotou dichotómie T-F mali toleranciu k rizikám takmer rovnako nízku ako osoby s jednoznačnou preferenciou pre „cítenie" (F).
  • Podobná nelineárna závislosť sa zistila aj pre dichotómiu „usudzovanie" (J) - „vnímanie" (P). Typy výrazne preferujúce „usudzovanie" (J) boli omnoho tolerantnejšie k finančným rizikám ako zmiešané typy, resp. typy s výraznou preferenciou pre „vnímanie" (P).
  • Čo sa týka dichotómií „extraverzia" (E) -„intraverzia" (I), a „zmysly" (S) a „intuícia" (N), nebola pre ne zistená žiadna výraznejšia korelácia s toleranciou k finančným rizikám.

Ak porovnáme tento výskum s predošlým, vidíme, že výraznejšia zhoda je len v dichotómii „myslenie" (T) - „cítenie" (F). Osoby s veľmi výraznou preferenciu pre „myslenie" (T) asi naozaj znesú omnoho viac finančných rizík, ale táto schopnosť sa rýchlo stráca s tým, ako sa skóre na škále medzi „myslením" a „cítením" presúva k zmiešanému typu.

Práca Grega Filbecka a jeho kolegov poukázala tak na možnosti, ako aj limity využitia metodiky MBTI pre konštrukciu typov - investorských osobností. Kým základná myšlienka o povahe rozhodovacích procesov a ich vplyve na prijímanie rozhodnutí je iste zaujímavá, v praxi sa nepreukázali všetky predpoklady tak, ako by sme čakali. Svoju úlohu mohla zohrať aj veľkosť a štruktúra vzorky.

Metóda Pompiana a Longa

Iným pokusom o využitie nástrojov MBTI na definovanie „investorských typov" bol výskum Michaela Pompiana a Johna Longa (2004) uverejnený v časopise Journal of Wealth Management. Pompian a Longo si tentoraz nepomáhali študentmi, ale nechali vyplniť dotazník MBTI 100 skutočných investorov. Okrem toho vyplňovali investori aj dotazník zameraný na odhalenie prípadných odchýlok od racionality.

Analýza psychologického typu investora je pomerne nákladnou záležitosťou. Inštitúcie zaoberajúce sa v USA profesijným alebo osobným poradenstvom si za vyhodnotenie jedného dotazníka MBTI účtujú okolo 120 dolárov. Ďalším nákladom je čas samotného klienta strávený pri vyplňovaní pomerne obsiahleho dotazníka. V praxi je možné znížiť náklady používaním zjednodušeného dotazníka (Tabuľka 2) podľa Tiegerovcov (1995), ktorý môže vyhodnotiť aj skúsený finančný poradca.

Štatistické vyhodnotenie preukázalo koreláciu medzi psychologickými typmi a pohlavím na jednej strane a toleranciou k rizikám na druhej strane. Pompian a Longo zistili, že tolerancia k rizikám sa spája aj s odchýlkami od racionality, ako sú nadmerná sebadôvera a optimizmus. Na základe štatistických závislostí roztriedili 16 psychologických typov z MBTI do skupín podľa ich tolerancie k riziku. V Tabuľke 3 napríklad vidíme, že najvyššiu toleranciu k riziku majú muži typu ESTP a najnižšiu zas ženy typu INFJ. Na základe stupňa tolerancie k riziku sa jednotlivým psychologickým typom prideľujú portfóliá s rôznym podielom akcií a úrokových aktív (Tabuľka 4). Napríklad mužom typu ESTP možno zostrojiť portfólio až so 100-percentným podielom akcií, kým ženám typu INFJ sa odporúča portfólio so 100-percentným podielom úrokových aktív. Rozdelenie do jednotlivých kategórií je dané výsledkami z prieskumu, ktoré okrem iného naznačili, že ženy sú v priemere o tretinu menej tolerantné k riziku ako muži. Ďalším zaujímavým zistením bolo, že klastre jednotlivých psychologických typov boli z hľadiska tolerancie k finančným rizikám približne rovnako vzdialené. Napríklad klaster ENFJ až ISFJ bol rovnako vzdialený od klastra ENFP až ESFJ ako od (jednočlenného) klastra INFJ. Na popísanie 16 psychologických typov bola vzorka 100 investorov príliš malá, aby závery boli štatisticky významné pre každý typ.

Štatisticky významné boli závery pre niektoré funkcie, prístupy a štýly:

  • Typ „intuícia" je ochotnejší uznať stratu a predať stratové aktíva ako typ „zmysly". Typ „zmysly" preferuje taktiku „kúp a podrž" a oproti opačnému typu je dvakrát menej tolerantný k finančnému riziku.
  • Typ „introverza" častejšie vykazuje chybné preferencie (napríklad krátkodobé plánovanie, nelineárne váženie pravdepodobností, ukotvenie k referenčnému bodu a pod.) a zároveň citlivejší na negatívny vývoj ako typ „extraverzia".
  • Typ „úsudok" je o tretinu menej tolerantný k finančnému riziku ako typ „vnímanie".
  • Muži sledujú svoje portfóliá častejšie, sú ochotnejší uznať stratu a predať stratové aktíva, a zároveň sú aj o tretinu tolerantnejší k riziku ako ženy.

Výskum Pompiana a Longa bol nesporne zaujímavý a originálny vo svojej kombinácii ekonómie, psychológie a investičného poradenstva. Mal však aj určité limity vyplývajúce z veľkosti vzorky. Odporúčané portfóliá pre jednotlivé typy síce vychádzajú z tolerancie k finančným rizikám, ale neberú do úvahy vek a rodinné pomery respondenta. Môže sa napríklad stať, že postaršiemu klientovi s troma finančne závislými členmi rodiny vyjde v dotazníku osobnosť typu ESTP. Z čisto technickej stránky možno takémuto klientovi ponúknuť portfólio so 100-percentným podielom akcií. Z odbornej stránky je takáto rada nevhodná, lebo neberie do úvahy riziká vyplývajúce z veku klienta (po náhlom poklese na akciových trhoch sa klient nemusí dožiť návratu na pôvodnú úroveň) a zo štruktúry jeho rodiny (ak je klient jediným zdrojom príjmu v rodine, dôsledky finančných rizík znáša celá rodina).

Využitie údajov od reálnych investorov v štúdii Pompiana a Longa je dôležitým krokom k praktickým aplikáciám behaviorálnych financií. Obaja autori pracujú v nadnárodnej poradenskej spoločnosti, ktorá sa zaoberá správou majetku bohatých klientov. Podobne ako študenti (čo je obľúbená sociálna skupina v teoretickom výskume) ani bohatí jednotlivci netvoria typickú vzorku americkej spoločnosti. Z predchádzajúcich výskumov je známe, že veľkosť majetku je významne korelovaná s inými demografickými premennými (vzdelanie, rasa, ekonomická aktivita) a takisto s toleranciou k finančným rizikám. Je možné, že niektoré čiastkové závery spomenutej štúdie boli ovplyvnené štruktúrou skúmanej vzorky a v jej rámci ich treba interpretovať.

Krátky prehľad využívania psychologických metód pri zostrojovaní „investorských osobností" vo finančnom poradenstve je len úvodom do širokej a pomerne komplexnej problematiky. Využívanie metód psychometrie má vo finančnom poradenstve určite sľubnú budúcnosť, pretože umožní omnoho kvalitnejšiu personalizáciu finančných služieb a produktov. Ide však o pomerne novú disciplínu, ktorá trpí mnohými detskými chorobami. Širšie presadenie finančnej psychometrie vo finančnom poradenstve možno očakávať až po splnení týchto predpokladov:

  • V prvom rade je potrebné prijať zásadné rozhodnutie o tom, ktorý nástroj na popis psychologických typov je dostatočne kvalitný, vedecky podložený a vhodný pre finančné poradenstvo. V prospech MBTI hovorí jeho popularita, rozšírenosť a obrovská databáza údajov. Proti MBTI však existujú aj početné odborné výhrady a je možné, že jeho miesto zaujme iný nástroj, napríklad „Big Five".
  • Každý nástroj na popis osobnosti investora bude treba vypracovať v zjednodušenej a prístupnej forme, aby ho mohli používať aj finanční poradcovia bez špeciálneho vzdelania v psychometrii. Takýto nástroj musí zaručiť spoľahlivú detekciu najdôležitejších odchýlok od racionality. Náklady na používanie nástroja musia byť dostatočne nízke, aby nepredražili cenu samotného poradenstva.
  • Psychometrický výskum, výskum tolerancie k finančným rizikám a výskum odchýlok od racionality bude nevyhnuté vykonať na podstatne väčších a reprezentatívnejších vzorkách ako to bolo doteraz, aby sa zabezpečila spoľahlivosť a relevantnosť metód finančnej psychometrie.

 

Autor: Vladimír Baláž pro eInvestor.sk
Drobné úpravy: Michal Ondra pro FondMarket.cz

Článek je převzatý z časopisu INVESTOR, který vychází na Slovensku.

eInvestor.sk

 

Diskuze

V diskuzi nejsou žádné příspěvky.
Zobrazit vše Přidat příspěvek

O autorovi

eInvestor.sk

eInvestor.sk

Mesačník INVESTOR pôsobí na slovenskom mediálnom trhu ako jediné periodikum svojho druhu od roku 2000. Komplexne sa venuje problematike osobných financií a investičných príležitostí individuálneho investora, ktoré ponúkajú banky, poisťovne, podielové fondy, stavebné sporiteľne, DDP, dôchodkové správcovské spoločnosti, siete finančných poradcov, atď... Jeho cieľom je poskytnúť čitateľovi čo najviac objektívnych informácií, zrozumiteľnou, prístupnou formou a pomáhať mu orientovať sa v danej problematike. Za necelých päť rokov si získal u svojich čitateľov a medzi odborníkmi postavenie nezávislého mienkotvorného média, najmä odbornou kvalitou svojich článkov a vysokou mierou praktickej využiteľnosti publikovaných informácií. Má ambície stať sa nepostrádateľnou príručkou každého investora. Od marca 2006 je vydavateľom mesačnika INVESTOR ECOPRESS a.s., člen svetovej ekonomickej a finančnej tlače Dow Jones - Handelsblatt.