Fondmarket.cz

Co se nám skutečně honí v hlavě při investování (3.)

Psychológia a neuroveda nám dokázali, že človek sa vôbec nespráva len racionálne. Nie preto, že by bol hlúpy alebo idiot, ale preto, že človek je človek a nie počítač.

Pre ľudské správanie sú okrem rozumu dôležité aj emócie, a to dokonca vo vyššej miere ako logické úvahy. Väčšina rozhodnutí sa robí na základe intuitívnych prístupov, ktoré vyplývajú z osobných preferencií a povahových vlastností. Tieto rozhodnutia sa prijímajú v limbickom systéme mozgu. To, čo je pre niekoho príjemným dobrodružstvom, pre iného je neodpustiteľným rizikom. Tam, kde niekto vidí zaujímavé príležitosti, iný sa radšej nepúšťa, lebo nemá dosť potrebných informácií.

Na základe toho, či sú odchýlky od úplne racionálneho správania založené na nesprávnom spracovaní informácií alebo vyplývajú z osobných vlastností investora, sa tieto odchýlky delia na kognitívne a emočné. Kognitívne sklony sa dajú korigovať vhodným poradenstvom. Zmeniť emočné sklony je omnoho ťažšie, ak nie nemožné. Z tohto konštatovania vyplývajú aj obmedzenia v práci finančných poradcov s investormi. Kým sa však dostaneme k poradenstvu, najprv si ukážeme niekoľko príkladov na najčastejšie druhy kognitívnych a emočných sklonov.

Averzia k riziku a citlivosť na stratu

Averzia k riziku (spojená s citlivosťou na stratu) je vari najmohutnejším prejavom iracionálneho správania investorov. Objasníme si ho na príklade tejto hry:

• V prvom kole dostanete 1000 korún. V druhom kole budete mať na výber: Buď dostanete ďalších 500 korún a hru tým skončíte, alebo budete pokračovať.
• Hodíme si korunou a dostanete 1000 korún, ak padne hlava a nedostanete nič, ak padne písmo.

Ako sa rozhodnete? Takmer určite si poviete, že je lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. V druhom kole nebudete riskovať a odídete s 1000 + 500 korunami. Vaše rozhodnutie bude úplne v súlade s tým, čo urobí väčšina ľudí. Kahnemanov výskum na vzorke vyše 10-tisíc dobrovoľníkov odhalil, že tento postup si zvolí 84 % ľudí a len 16 % je ochotných ďalej riskovať. Teraz si zahrajme druhú hru. V prvom kole dostanete 2000 korún. V druhom kole dostanete opäť na výber.

• Buď vám zoberú jednu päťstovku a vy odídete s 1500 korunami, alebo môžete zariskovať.
• Opäť si hodíte korunou. Ak padne hlava, dostanete 500 korún, ak písmo, nedostanete nič.

Tentoraz sa prevažná väčšina ľudí (69 %) rozhodne pre druhú možnosť a zariskuje. Len 31 % ľudí nebude hádzať mincou a nechá si spomínanú päťstovku zobrať.

Z oboch hier vyšli dva dôležité závery:

• väčšina ľudí dá prednosť malej, ale istej výhre, pred väčšou, ale riskantnejšou výhrou,
• ale ak čelia hrozbe neodvratnej straty, radšej zariskujú.

Vtip je v tom, že tak priemerná šanca na výhru, ako aj hodnota výhry je pritom v oboch hrách rovnaká - 1500 korún. No radosť z výhry 500 korún je u priemerného investora menšia ako bolesť zo straty tej istej sumy, a tak v druhom prípade radšej zariskuje, aby sa istej strate vyhol. Prečo je to tak?

Biologickú podstatu systémov odmeny a straty sme si už vysvetlili. Systém vyhnutia sa strate slúži predovšetkým sebazáchove organizmu a zdá sa, že je mocnejší ako systém odmeny. Teória behaviorálnych financií predpokladá, že funkcia straty a zisku je nelineárna a podobá sa sploštenému písmenu S (Obrázok 1, podľa Kahnemana a Tverského). Ak by koruna zisku potešila tak, ako koruna straty zamrzí, funkcia by mala podobu priamky (na obrázku prerušovaná modrá čiara). Strata však bolí viac, ako teší zisk v rovnakom objeme, a preto je funkcia v pásme straty asi dvakrát strmšia ako v pásme zisku (červená krivka na obrázku). Všimnime si, že tak v pásme straty, ako aj v zisku funkcia najprv strmo klesá (stúpa), ale potom sa splošťuje. Ako sme si uviedli, mozog reaguje predovšetkým na zmenu a menej na celkový objem. Tak ako vaša radosť, ani žiaľ nemôže rásť do nekonečna. Po čase sa systém ustáli na pôvodných hodnotách.

Mimochodom, uviedli sme si, že funkcia straty je asi dvakrát taká strmá ako funkcia zisku. Ako sa dospelo práve k tomuto číslu?
Zahrajme si ešte jednu hru. Tentoraz budeme hádzať mincou. Ak prehráte, prídete o 1000 korún. Nič moc, že? A akú minimálnu výhru vám musím ponúknuť, aby ste boli ochotní si zahrať? Aj na toto sa pýtali výskumníci behaviorálnych financií svojich pokusných osôb. Typická potenciálna odmena požadovaná pri hrozbe straty 1000 korún znela 2000 - 2500 korún.

Citlivosť na stratu vysvetľuje averziu k riziku. Súčasne pomáha objasniť, prečo ľudia preferujú dlhopisy pred akciami. Dlhodobý reálny výnos z amerických dlhopisov je 1 % ročne, kým z akcií je to 7 %. Napriek tomu sa do dlhopisov investuje omnoho viac ako do akcií a vzhľadom na averziu väčšiny ľudí k riziku je to pochopiteľné.

Citlivosť na stratu a averzia k riziku sa mení nielen medzi ľuďmi, ale aj u toho istého jedinca v závislosti od situácie. Ak niekto vyhrá na kapitálovom trhu niekoľko krát za sebou, získa (nadmernú) sebadôveru a začne sa púšťať aj do hier, do ktorých by sa predtým nepustil. Ak po sérii výhier utrpí stratu, táto ho až tak veľmi nemrzí. Ale ak utrpí sériu strát, získa ešte väčšiu averziu k riziku ako predtým.

Nadmerná sebadôvera

Kým si vysvetlíme princíp nadmernej sebadôvery, urobíme si malý test: Súčasná hodnota indexu DowJones je 10 400 bodov. Aká bude hodnota indexu DowJones koncom roka? Určite si nejaké rozpätie, napr. 10 000 - 11 000 alebo 10 200 - 10 800. To isté spravte pre kurz Sk oproti euru a úrokovú mieru NBS. Skúste určiť také rozpätie tejto hodnoty, v ktorom si budete istí na 98 % (t. j. bude len 1-percentná šanca, že skutočná hodnota indexu DowJones bude vyššia a 1-percentná šanca, že bude nižšia). Tento postup sa nazýva kalibrácia (odhadovanie pravdepodobností).

Pokiaľ skutočná hodnota indexu spadne do vami určeného intervalu, ste "dobre kalibrovaní". Bohužiaľ, drvivá väčšina ľudí vykazuje sklon k nadmernej sebadôvere a zadávajú príliš úzke intervaly (sú to tvrdenia typu "som si na 99 % istý, že euro bude stáť od 37 do 37,5 Sk"). V dôsledku toho sa príliš často dočkajú prekvapení. Priemerná miera "prestrelenia intervalu" je 15 - 20 %, pričom zadanie znelo, že možná chyba je 2 %. Účelom tohto testu nie je zistiť hodnotu indexu DowJones (eura, úrokovej miery), ale schopnosť poradcu poznať vlastné limity pri odhadovaní skutočnosti: experimenty s veľkými počtami ľudí rôznych povolaní naznačili, že okrem meteorológov sa v žiadnom povolaní nestretávame s dobrou mierou kalibrácie. Toto tvrdenie vás asi prekvapí, veď koľkokrát sa stalo, že meteorológovia neodhadli, či bude zajtra pekne. Práve preto! Meteorológovia najlepšie vedia, aké ťažké je odhadovať vývoj počasia a že tam vždy hrozí možnosť chybnej predpovede. Preto sa predpovede počasia čoraz viac udávajú v pravdepodobnostnom tvare, napríklad "zajtra je 60-percentná šanca na dážď".

Ponaučenie:

• Smelé vyhlásenia môžu prilákať klientov, ale poradca musí potom znášať aj dôsledky sebavedomých vyhlásení.
• Vysvetlite klientovi, že investovanie je spojené s neistotou, čo sa týka jeho výsledku.

Pokračování příště…

Článek je převzatý z časopisu INVESTOR, který vychází na Slovensku.

Diskuze

V diskuzi nejsou žádné příspěvky.