Fondmarket.cz

Co se nám skutečně honí v hlavě při investování (5.)

Čo vidíte na Obrázku 3? Väčšina ľudí povie, že v časti a) sa nachádza zhluk bodiek a v časti b) zas trojuholník. V skutočnosti však v časti b) žiadny trojuholník nie je. Sú tam tie isté bodky usporiadané tak, že budia dojem trojuholníka. Ľudský mozog je trénovaný na rozpoznávanie rôznych tvarov, vzorov a trendov. Ak sme raz videli buk, osiku či jedľu, vytvoríme si schopnosť rozoznať "strom ako taký" a dokážeme určiť, že aj libanonský céder je strom, keď ho prvýkrát uvidíme.

Táto nesporne užitočná vlastnosť mozgu má však aj svoje limity, najmä ak sa z malej vzorky snažíme vyvodiť veľmi všeobecné závery o veľkých celkoch. Predstavme si investora, ktorý pracuje v miestnej mliekarni, a keď sa jej darí, investuje do firemných akcií. A pretože o výrobe mlieka čosi vie, bude náchylný investovať na burze do mliekarenského odvetvia. Spravidla ho vôbec netrápi, že okrem mliekarne, kde robí, je na trhu ďalších 50 mliekarní, o ktorých nevie nič. Ak mu táto investícia náhodou vyjde, bude to pokladať za výsledok svojich analytických schopností a nie iba za šťastie (najmä tento fakt ľudia akceptujú veľmi neradi).

Nereprezentatívnosť, t. j. odhadovanie veľkého celku na základe príliš malej vzorky je častou chybou investorov. Uveďme si príklad: 16 % akcií firmy Coca-Cola držia investori z amerického štátu Georgia, a to najmä investori z Atlanty, kde má Coca-Cola svoje sídlo. Evidentne sa domnievajú, že do Coca-Coly sa oplatí investovať, lebo o nej vedia viac ako ostatní.

Sklon vyvodzovať ďalekosiahle závery z nedostatočného množstva informácií sa zároveň spája s preceňovaním významu nedávnych udalostí. To môže investora vyjsť draho. Investovanie do zdanlivo známych aktív môže byť veľmi rizikové, ak nie je sprevádzané dobrou diverzifikáciou.

Americká spoločnosť Mercury Finance ponúkala v 90. rokoch svojim zamestnancom investovať do vlastných akcií v rámci súkromných penzijných plánov 401 (k) (ide o obdobu nášho tretieho penzijného piliera). Zamestnanci pokladali túto možnosť za veľmi výhodnú, pretože sa firme v posledných rokoch darilo. Koncom roku 1996 do vlastnej firmy investovali až 65,5 % svojich celkových penzijných aktív. Firma sa však dostala do ťažkostí a v priebehu štyroch mesiacov sa hodnota jej akcií znížila z 12,25 na 2,25 dolára v apríli 1997. Podobných príkladov, keď zamestnanci vložili úspory do "dôverne známych" aktív, je v súčasnej Amerike veľa.

Mnohí investori investujú do vybraných aktív, lebo si myslia, že o nich majú špeciálne informácie. Táto situácia je mimoriadne častá v špekulatívnych obchodoch. Na jednej strane je investor, ktorý predáva, na druhej ten, čo kupuje. Obaja si myslia, že vedia viac ako ten druhý, čo nemôže byť súčasne pravda.

• Kým urobíte transakciu, uistite sa, či naozaj existuje trend, v ktorý veríte a či vaša vzorka je dostatočne veľká.
• Máte skutočne dosť informácií, ktoré sú reprezentatívne?

Odmietanie reality, neochota priznať stratu

Realita sa dá odmietať rôznymi spôsobmi. Predstavte si, že máte dve akcie:

• cena prvej sa zodvihla z 500 na 700 dolárov,
• cena druhej spadla z 900 na 700 dolárov.

Potrebujete mať 700 dolárov v hotovosti. Ktorú z akcií predáte? Výskum Terrence Odeana ukázal, že dve tretiny ľudí predá tú akciu, ktorej kurz stúpol. Naopak, len menšina ľudí dokáže priznať stratu v prípade druhej akcie. Pokiaľ držia stratovú akciu, dovtedy nepriznajú stratu. Bolesť pri predaji stratovej akcie je pre väčšinu investorov väčšia ako radosť pri predaji ziskovej akcie. Ľudia odmietajú túto stratu priznať, pretože strata bolí. Niektorí investori však reagujú opačne. Stratu sa snažia rýchlo nahradiť ziskom a púšťajú sa do frenetického obchodovania.

Ponaučenie:

• Zmena je dôležitejšia ako stav: nákupná cena ako referenčný bod

Predstavte si, čo sa stalo vašim dvom známym. Ďuro Môcik pred rokom kúpil akcie Železiarní Podbrezová po 400 Sk. Pani Rafiková ich minulý mesiac kúpila po 600 Sk. Včera však cena akcií klesla na 550 Sk a dnes sú len po 500 Sk. Kto má z toho väčšiu traumu?

Väčšina súhlasí, že pani Rafiková. Ďurovi sa znížil zisk, ale pani Rafiková utrpela stratu. A pretože strata bolí omnoho viac ako zisk teší, jej trauma je väčšia. Je veľmi pravdepodobné, že pani Rafiková odmietne svoje akcie predať, lebo by tým priznala stratu.

Ponaučenie:

• Klientovi treba objasniť, že do budúcnosti je pre neho dôležitý celkový stav a nie momentálna zmena a odhovoriť ho od náhlych zmien v portfóliu.
• Je potrebné klientom vysvetliť, že strata je normálnou udalosťou v investovaní a keď je investícia stratová, treba ju predať. Na druhej strane treba dať pozor, aby klient nezačal reagovať príliš prudko a nepustil sa do unáhlených obchodov.

Podriaďovanie sa autoritám, stádovitosť

Psychológ Solomon Ash robil experimenty, v rámci ktorých mali ľudia vysloviť jednoduché úsudky v prítomnosti iných ľudí. V pokusnej skupine však bol len jeden skutočný účastník, ostatní boli herci (o čom daný účastník, prirodzene, nevedel). Skupina mala zodpovedať na celkom jednoduché otázky typu "Ktorá z týchto troch čiar má rovnakú dĺžku ako táto ďalšia linka?" Počas niekoľkých prvých kôl dávali herci aj skutoční účastníci správne odpovede. Potom však herci začali dávať dohovorené nesprávne odpovede. Niektoré z testovaných osôb boli šokované zjavne nezmyselnými odpoveďami, ale 35 % testovaných osôb sa jednoducho pridalo k väčšine a súhlasili s odpoveďami hercov. Účelom experimentu bolo posúdiť skupinovú dynamiku, konkrétne podriaďovanie sa väčšine. V praxi často vidíme, ako investori investujú podľa smerovania trhu a nie podľa skutočnej hodnoty finančných nástrojov. Michael Mauboussin, jeden z najväčších expertov na behaviorálne financie (a zároveň manažér Legg Mason Funds) to komentuje: "Investori, profesionálni aj individuálni, majú tendenciu podriaďovať sa autoritám a napodobňovať úspešných investorov, ich stratégie alebo veriť trhovým prognózam. Keď som pracoval ako analytik, videl som obe strany tohto javu. Prikladal som príliš veľkú pozornosť názorom ľudí, o ktorých som si myslel, že vedia viac ako ja (čo bola moja chyba a nie ich). Čo ma viac vyviedlo z miery, videl som, ako ostatní verili mne..."

Ponaučenie:

• Nie je zlé poznať názor autorít. Ale ani použitie vlastného rozumu netreba odmietať.

Spätné poznanie a výčitky

Dve hodiny po tom, ako centrálna banka zvýši úrokovú sadzbu, experti s vysokou dávkou istoty tvrdia, že to predvídali. Investori z toho môžu nadobudnúť klamný dojem, že vývoj trhu sa dá spoľahlivo predvídať. Ale v skutočnosti si len málo ľudí dokáže presne vybaviť ich pocity z minulosti.
Profesor Robert Shiller, expert na behaviorálne financie v Yale, sa v čase vrcholiacej bubliny na japonskom trhu v roku 1987 pýtal investorov, či si myslia, že trh je pred krachom. Rozoslal takmer 1000 dotazníkov inštitucionálnym aj individuálnym investorom. Tesne pred krachom sa mu 14 % investorov zverilo, že očakávajú krach. Po krachu však 32 % investorov tvrdilo, že očakávali krach.

• Spätné poznanie typu "ja som to vedel" podporuje ilúziu, že vývoj trhu je predvídateľný. Je zdrojom výčitiek, ktoré klient často obracia proti svojmu poradcovi.
  Framingový efekt

Obal predáva. Túto pravdu pozná každý obchodník a snaží sa svoju ponuku prezentovať čo najlákavejšie. Nič proti tomu, keď to robí aj poradca. Produkt však možno klientovi prezentovať v rôznej forme, a nie vždy sa pritom zohľadnia klientove analytické schopnosti a investičný horizont. Ponúkneme investorovi dve alternatívy investovania do akcií:

• Štatistika kapitálového trhu za posledných 71 rokov (= 852 mesiacov) hovorí, že v 62 % prípadoch (t. j. počas 528 mesiacov) sa na kapitálovom trhu dosahovali zisky a v 38 % prípadoch zas straty. Priemerná strata však bola o 97 % väčšia ako priemerný zisk.
• Nech investor investuje na 5-ročné obdobie. Tá istá štatistika z toho istého trhu hovorí, že počas posledných 71 rokov bolo 13 päťročných období ziskových a len jedno stratové.
  Oba prípady sa vzťahujú na tie isté fakty. Prvá alternatíva je však založená na mesačnej štatistike kapitálového trhu. Čím podrobnejšie údaje, tým vyššia volatilita výnosu. Možnosť straty vyzerá reálna a vysoká. Investor sa dá len ťažko presvedčiť, aby vám dal svoje peniaze. V druhom prípade to ide omnoho ľahšie, pretože táto štatistika vychádza z ročných údajov, ktoré majú nižšiu volatilitu. Pretože investovanie do akcií by malo byť behom na dlhé trate, je vhodnejšie investora zbytočne nestresovať mesačnými údajmi a prezentovať mu ročné výsledky.

Ponaučenie:

• Prezentuje klientovi fakty takým spôsobom, ktorý sa hodí k jeho investičnej stratégii a zohľadňuje jeho analytické schopnosti

Konzervatívnosť a potvrdzovanie, selektívna pamäť

Len čo si ľudia vytvoria na niečo názor, je pre nich ťažké ho zmeniť. Naopak, v mozgu je zahniezdená tendencia si tento názor stále potvrdzovať. Ľudia prikladajú väčší význam informáciám, ktoré tento názor potvrdia a informácie odporujúce tomuto názoru ignorujú. Ak niekto napríklad prerobil na nemeckých akciách, začne považovať nemecké hospodárstvo za neperspektívne a v novinách si s pôžitkom prečíta novinky o krachoch nemeckých firiem. Tabuľky konkurenčnej schopnosti, kladúce Nemecko na popredné miesto vo svete, preskočí.

Realizované straty a realizované zisky

Strata aj zisk môžu mať rôznu povahu. Majme dva prípady:

1. Ďuro Môcik vlastnil akcie SES Tlmače. Uvažoval, že ich vymení za akcie Nafty Gbely, ale neurobil to. Teraz zistil, že by na tom zarobil 200 000 Sk.

2. Pani Rafiková vlastnila akcie Nafty, ale pred rokom ich predala a kúpila si SES Tlmače. Prerobila na tom 200 000 Sk.

Kto má väčšiu traumu? Takmer každý súhlasí s názorom, že väčšiu traumu utrpela pani Rafiková. Skutočná strata bolí viac ako nerealizovaný zisk.

Daniel Kahneman a Richard Thaler robili prieskum medzi 100 veľmi bohatými investormi. Aj tu väčšina z nich ľutovala skutočné straty. Ale bola tam menšina ľudí so sklonom k riziku, ktorých viac boleli nerealizované zisky. Tí mali väčší sklon investovať do akcií. Skúsme o klientoch zistiť, ku ktorému typu investorov patria.

• "Cítili by ste sa zle, keby ste nekúpili akcie, ktoré potom pôjdu prudko nahor?"
• "Ak kúpite tieto akcie a oni najprv stúpnu, a potom stratia na cene, poviete si, že ste mali počúvať inštinkt a včas sa ich zbaviť?"

Ako fungujú odchýlky od racionality v praxi: švédsky príklad

V roku 2000 Švédsko rozbehlo druhý (kapitalizačný) systém svojho penzijného systému. Švédi mohli dávať 2,5 % príjmu do fondu, ktorý si vybrali. Vláda povolila, aby to bol hociktorý zo 456 podielových fondov. Okrem toho pripravila aj vlastný vládny fond (PSF), ktorý bol dobre diverzifikovaný a mal nízke poplatky, ale z dôvodov politickej korektnosti ho nepropagovala. Čo sa stalo?

• Najviac ľudí síce investovalo do PSF, ale druhou najčastejšou voľbou bol fond Robur, investujúci do technologických akcií. Ten v rokoch 1996 - 2000 zarobil 534 %.
• Najviac investícií smerovalo do domácich švédskych akcií.
• Po krachu bubliny je veľká väčšina investorov v mínuse. Fond Robur stratil za roky 2000 - 2004 až 43 % hodnoty.
• Dnes si 95 % Švédov vstupujúcich do druhého piliera volí vládny fond PSF.

Švédski investori hromadne prejavili niekoľko typických odchýlok od racionálneho správania:

Nadmerné sebavedomie a ilúzia kontroly. Väčšina Švédov investovala prostredníctvom fondov do švédskych akcií, lebo si myslela, že o nich vie viac ako o zahraničných akciách. Nebola to pravda a podcenili diverzifikáciu.

Preceňovanie významu nedávnych udalostí: "Ak mal tento fond dobrú výkonnosť minulý rok, musí ju mať aj tento rok." Táto nešťastná, no mimoriadne častá predstava sa podpísala pri výbere technologického fondu Robur ako druhej najčastejšej voľby.

Odmietanie reality a neschopnosť priznať stratu: Aj po krachu technologickej bubliny si takmer všetci Švédi ponechali svoje portfóliá nezmenené. Za tri roky sa k zmene odhodlali len 3 % investorov. Ostatní tak umŕtvili svoje peniaze v investíciách, ktoré sa im len ťažko vrátia.

Odchýlky od úplne racionálneho správania

Pokračování příště...

Článek je převzatý z časopisu INVESTOR, který vychází na Slovensku.

Diskuze

V diskuzi nejsou žádné příspěvky.