Začínáme s Fondmarket.cz

Moje portfolio

Vítejte na našich nově zrekonstruovaných stránkách věnovaných především investorům-amatérům a investicím od A do Z. Při jejich tvorbě jsme využili zkušeností z již více jak šesti let provozu. více...




Slovenský časopis Investor přinesl zajímavé články pana Ing.Vladimíra Baláže, DrSc., vědeckého pracovníka Prognostického ústavu Slovenské akademie věd a obchodníka s cennými papíry Sevisbrokers Finance o.c.p., a.s. Žilina. Jelikož jsme se s jeho výzkumem již měli možnost seznámit i osobně na jeho prezentacích a považujeme ho za velice zajímavý, připravili jsme s laskavým svolením šéfredaktora tohoto časopisu menší seriál i pro české investory. Seriál jsme ponechali v původním jazyce včetně mezititulků.

Co se nám skutečně honí v hlavě při investování (4.)

Ľudia majú sklon pamätať si skôr príjemné veci a na tie nepríjemné zabúdať. To podporuje nadmerný optimizmus a predstavy, že "všetko je pod kontrolou". Ľudia tiež majú neopodstatnenú dôveru vo vlastné schopnosti v oblasti, z ktorej majú nejaké vedomosti. Približne 80 % vodičov sa považuje za nadpriemerne dobrých vodičov (v skutočnosti môže byť len 50 % nadpriemerných vodičov).

Štandardný model oceňovania aktív predpokladá, že účastníci trhu budú medzi sebou obchodovať len veľmi málo. Ak ja som racionálny a môj obchodný partner je racionálny, obchodovať budeme len vtedy, keď jeden z nás bude mať nejakú novú a významnú informáciu. Tie sa však neobjavujú často a okrem toho sa o nich dozvedia všetci približne v rovnakom čase. Samozrejme, ľudia obchodujú aj z iných dôvodov, ako je cenová arbitráž, napríklad keď potrebujú získať likviditu alebo prehodnotiť štruktúru portfólia. Napriek tomu je však zrejmé, že oných 700 miliónov transakcií, ktoré sa na newyorskej burze uskutočnia každý deň, vysoko prevyšuje racionálne potreby účastníkov trhu. Štandardný model tiež nepredpokladá, že by manažéri podielových fondov mali vymeniť počas roka takmer celé portfólio. Časté obchodovanie teda nie je podnietené racionálnym správaním, ale iracionálnym presvedčením, že jeden účastník trhu toho vie viac ako ostatní. K čomu toto presvedčenie vedie?

Na tému častého obchodovania si posvietili dve štúdie Terrence Odeana. Prvá z nich sa týkala 66 465 domácností, ktoré investovali na kapitálovom trhu v období rokov 1991 až 1996. Niektorí z nich urobili len niekoľko zmien v portfóliu, iní zas obchodovali vo veľkom štýle (a dávali tak zarobiť obchodníkom s cennými papiermi na poplatkoch). Odean definoval ako "náruživých hráčov" tých investorov, ktorí za spomenutých 5 rokov vymenili aspoň 75 % portfólia. Títo ľudia zhodnotili svoje investície o 11,4 %. Zvyšok investorov zo vzorky zarobil v priemere 16,4 %. Priemer trhu však v tom istom období bol 17,9 %. Čím viac niekto obchodoval, tým viac stratil.

Druhá štúdia sa zamerala na 1607 ľudí, ktorí obchodovali najprv cez telefón a po vynájdení internetu začali obchodovať on-line. Došlo k zaujímavému úkazu. Väčšina telefonických obchodníkov mala vyšší výnos ako priemer trhu. Po prechode na internet však ich výnos oproti trhu poklesol o 3 %. Odean to pripisuje nadmernej sebadôvere a ilúzii kontroly. Obchodníci mali na internete k dispozícii oveľa viac informácii ako predtým a tiež omnoho flexibilnejší systém obchodovania. To podporovalo u obchodníkov ilúziu, že o trhu viac vedia a majú ho teda aj viac pod kontrolou. Ilúzia kontroly bola pohonnou látkou pre nadmerné sebavedomie. Ak sa niektorému obchodníkovi podarilo niekoľko mesiacov za sebou dosahovať zisky, jeho sebadôvera prudko rástla. O to trpkejšie boli potom výsledky. Odean svoje štúdie uzavrel varovaním veľmi podobným tým, ktoré možno vidieť na škatuľkách cigariet: "Časté obchodovanie škodí vášmu bohatstvu."

  • Odean opisuje, čo sa deje, keď sú investori nadmieru sebavedomí, optimistickí a majú ilúziu kontroly.
  • Zvyšuje sa objem obchodov: nadmerné sebavedomie povzbudzuje chuť investovať.
  • Nadmerne sebavedomí investori držia málo diverzifikované portfóliá.
  • Nadmerne sebavedomí investori kupujú rizikové tituly, hoci majú averziu k riziku.
  • Muži sú omnoho viac náchylní na nadmerné sebavedomie ako ženy. V priemere robia o 45 % viac obchodov ako ženy, ale ich priemerný výnos je o 1 % nižší.
  • Zvlášť slobodní muži zvyknú obchodovať častejšie (+67 %) a dosahujú horšie výsledky (-1,4 % menej ako priemer).

Keď niekto hádže mincou a štyrikrát za sebou vyjde hlava, nie je to až také zriedkavé a neurobí to na vás veľký dojem. Buď má obyčajné šťastie, alebo pozná nejaký trik ako hádzať mincou. Veľký dojem však spravia tí fondoví manažéri, ktorí štyri roky za sebou dosahujú lepšie výsledky ako trh.

Ponaučenie:
  • Odolajte pokušeniu prezentovať klientovi len optimistické výsledky investícií.
  • Klient so sklonom k nadmernému sebavedomiu a optimizmu, ktorý však má aj sklony k ľútosti a je citlivý na stratu, sa svojmu poradcovi môže stať veľkým problémom.

Spracovanie pravdepodobnostných udalostí

Ľudia milujú jednoznačné situácie typu "buď-alebo", kde je jasné, pre ktorú možnosť sa treba rozhodnúť. Naopak, neistota je vrahom rozhodnutí. Vyplýva to zrejme z histórie ľudstva. Najmä v dávnejšej minulosti sa bolo treba rozhodovať rýchlo a jednoznačne. Ak niekoho napadol jaskynný medveď, neostávalo veľa času na dlhé úvahy, ako ďalej postupovať. V praktickom živote ľudia prijímajú veľké množstvo rýchlych rozhodnutí založených na úsporných pravidlách ("keď dávajú, tak ber, keď bijú, utekaj"). Tento typ rozhodovania však zlyháva vtedy, keď má na výber viacero možností a výsledky týchto rozhodnutí nie sú dané pevne, ale len s určitou pravdepodobnosťou, ktorú často ani nepoznáme. Odhadovanie pravdepodobností je veľkou slabinou ľudského mozgu. Uveďme si príklad. Na ktoré poradie čísel v športke by ste stavili:

  • 11, 23, 24, 29, 30, 33
  • 1, 2, 3, 4, 5, 6

Väčšina čitateľov by si určite vybrala prvú možnosť. Druhá možnosť sa vidí ako málo pravdepodobná. V skutočnosti sú obe kombinácie úplne rovnocenné.

Klasickou chybou pri spracovaní pravdepodobnosti je nelineárne oceňovanie pravdepodobnosti. Opäť jeden príklad: Čo prijmete radšej: darček 10 korún, alebo 1 % šancu vyhrať 1000 korún? Väčšina ľudí si radšej vyberie druhú možnosť, lebo má problém presne si predstaviť 1-percentnú šancu, no vidina tisícky je veľmi lákavá (pripomeňme si, ako funguje systém odmeny v mozgu).

Teraz ponuku obrátime: Predstavte si, že máte 99-percentnú šancu vyhrať 1000 korún. Koľko by ste zaplatili, aby ste mali 100-percentnú šancu? Veľa ľudí by ochotne ponúklo 50, ale aj 100 korún za istotu veľkej výhry. Racionálna suma ponúknutá na odstránenie 1 % neistoty je však 10 korún. Spýtame sa ešte raz: a dali by ste 100 korún za to, aby ste zvýšili šancu na výhru zo 41 % na 42 %? Len málo ľudí by to urobilo, dokonca by sa nenašlo ani veľa takých, ktorí by v tomto prípade ponúkli matematicky správnych 10 korún.

Ľudia systematicky nadhodnocujú nízke pravdepodobnosti a podhodnocujú vysoké pravdepodobnosti. Nelineárne oceňovanie pravdepodobností je dôvodom, prečo ľudia radi hrajú lotérie. Prečo je to tak? Pri vysvetlení si opäť pomôžeme snímkou mozgu pomocou magnetickej rezonancie z dielne Briana Knutsona.

Na obrázku je vľavo znázornená reakcia mozgu na prísľub odmeny 3 dolárov. Okrem centra rozkoše (nucleus accumbens) sa pri prísľube odmeny aktivuje aj veľká časť mozgu. Vpravo je prísľub potenciálnej odmeny vyjadrenej v určitej pravdepodobnosti. Tentoraz sa aktivuje omnoho menšia časť mozgu. Potenciálny výnos je pritom v oboch prípadoch rovnaký:

Ponaučenie:

  • Klientovi treba vysvetliť, že investovanie je o pravdepodobnom výnose a nie hre a šťastí.
  • Preceňovanie významu nedávnych udalostí

Je v ľudskej povahe, že omnoho väčší dôraz sa kladie na nedávne (prípadne výnimočné) udalosti. Všedné a opakujúce sa javy ľudia síce registrujú, ale neprikladajú im veľký význam. Tento prístup k životu je možno normálny, ale v investovaní môže viesť k fatálnym chybám.

Investorom ponúknete na výber niekoľko fondov a poviete im, aký mali výnos v každom z 10 posledných rokov. Väčšina investorov si vyberie tie fondy, ktoré mali najlepší výkon za posledné 2 roky a nie tie, ktoré najlepšie prosperovali za súhrnné obdobie 10 rokov. Ak investujeme na dlhšie obdobie, údaje o výkonnosti fondu za dva posledné roky nám neposkytujú relevantné informácie.

O tom, že ľudia rozdielne posudzujú blízke a vzdialenejšie časové obdobia, sa môžeme presvedčiť aj na tomto príklade:

  • Čo je lepšie: 1000 korún teraz, alebo 1150 korún o mesiac?
  • Čo je lepšie: 1000 korún o rok, alebo 1150 korún o rok a jeden mesiac?

V prvom prípade sa takmer každý rozhodne pre 1000 korún dnes, a to napriek tomu, že 1150 korún o jeden miesiac je viac aj po započítaní inflácie. V druhom prípade však nikomu nerobí problém trochu počkať a dostať vyššiu sumu.

Uprednostňovanie krátkodobého horizontu vysvetľuje, prečo si mnoho ľudí neukladá aktíva v dôchodkovom sporení, hoci by na to aj mali.

Pokračování příště...

Článek je převzatý z časopisu INVESTOR, který vychází na Slovensku.

Diskuze

V diskuzi nejsou žádné příspěvky.
Zobrazit vše Přidat příspěvek

O autorovi

eInvestor.sk

eInvestor.sk

Mesačník INVESTOR pôsobí na slovenskom mediálnom trhu ako jediné periodikum svojho druhu od roku 2000. Komplexne sa venuje problematike osobných financií a investičných príležitostí individuálneho investora, ktoré ponúkajú banky, poisťovne, podielové fondy, stavebné sporiteľne, DDP, dôchodkové správcovské spoločnosti, siete finančných poradcov, atď... Jeho cieľom je poskytnúť čitateľovi čo najviac objektívnych informácií, zrozumiteľnou, prístupnou formou a pomáhať mu orientovať sa v danej problematike. Za necelých päť rokov si získal u svojich čitateľov a medzi odborníkmi postavenie nezávislého mienkotvorného média, najmä odbornou kvalitou svojich článkov a vysokou mierou praktickej využiteľnosti publikovaných informácií. Má ambície stať sa nepostrádateľnou príručkou každého investora. Od marca 2006 je vydavateľom mesačnika INVESTOR ECOPRESS a.s., člen svetovej ekonomickej a finančnej tlače Dow Jones - Handelsblatt.